Na Masarykovom okruhu v Brne sa cez víkend konalo záverečné podujatie Medzinárodných majstrovstiev Slovenska na prírodných okruhoch , ktorého sa zúčastnil aj Tomáš Svitok. Po tom, ako si minulý týždeň na Slovakia Ringu s predstihom zaistil titul majstra v medzinárodnom šampionáte Alpe Adria, prichádzal do Brna aj so šancou na celkové prvenstvo aj v tomto seriáli.
Pred pretekmi v Brne mal Tomáš deväťbodovú stratu na prvého v poradí, českého pretekára Mareka Červeného, a tak bolo zrejmé, že bude musieť tohto silného súpera dvakrát poraziť. V kvalifikácii obsadil štvrté miesto, pričom za sebou nechal práve svojho najväčšieho súpera.
V prvých pretekoch skončil Tomáš na piatom mieste, dôležité však bolo, že bral plný počet bodov do tabuľky a jeho súper získal o deväť bodov menej, čo pred posledným štartom znamenalo, že sa bodový stav medzi obomi zrovnal a rozhodnúť mali posledné preteky sezóny.
Od štartu jazdil Tomáš tesne pred Červeným, ale postupne sa mu dokázal vzdialiť a vybojovať tak celkové prvenstvo v medzinárodných majstrovstvách SR. Z Brna však odchádzal aj ako čerstvý vicemajster Českej republiky v šampionáte na prírodných okruhoch pod patronátom Českomoravskej asociácie motocyklového športu, kde bol v tabuľke úspešnejší naopak práve Marek Červený.
Tomáša na záver mimoriadne vydarenej okruhovej sezóny čakajú v dňoch 18.-20. októbra záverečné pretekyšampionátu Alpe Adria v chorvátskej Rijeke, kde však už príde ako istý majster.
Tomáš Svitok:
„Od piatka som sa na motorke cítil výborne, a to som v piatok jazdil len na jazdených pneumatikách, no časy boli veľmi dobré. Absolvoval som však len jeden tréning a ďalšie dva som vypustil, keďže zvyšok dňa pršalo, ale na sobotu a nedeľu bola predpoveď počasia bez dažďa.
V sobotu ráno bola kvalifikácia ešte na nie celkom suchej trati, takže sa o postavení na štarte rozhodovalo v druhej kvalifikácii. Pred ňou sme ešte trochu zmenili nastavenie a bolo z toho štvrté miesto na štarte. V sobotných pretekoch sme zvádzali krásne
súboje v skupinke s Práškom, Červeným a Chalupom. V závere som sa dostal na jej čelo, ale pri predbiehaní jazdca o kolo pozadu som o jedno miesto prišiel.
V nedeľu sa mi podarilo trošku odtrhnúť a ku koncu som šiel už na istotu s vedomím, že som pred Marekom a mám titul vo vrecku. Veľmi ma teší aj môj osobák 2:08,0, ešte k tomu na 12-ročnej Honde „babičke“, ktorá mi robí radosť. Teším sa z toho, ako sa nám s ňou celú túto sezónu podarilo zvládnuť.
Moja veľká vďaka patrí všetkým partnerom, fanúšikom a hlavne otcovi, ktorý to so mnou na pretekoch ťahá už neuveriteľných 25 rokov.“